Výsledky riešenia komponentu Priorita električiek na radiálach Vajnorská a Račianska:

Sektor dopravy je tretím najväčším producentom znečistenia ovzdušia v Slovenskej republike tzv. skleníkovými plynmi, hneď za energetikou a priemyslom. Emisie CO2 z dopravy predstavujú 17% z celkového podielu emisií skleníkových plynov v SR. United Nations Development Programme (UNDP), ako implementačná agentúra Global Environment Facility (GEF), realizuje projekt  “Udržateľná doprava v Bratislave”, ktorý je financovaný zo zdrojov GEF v rámci  Operačného programu 11 a Strategického programu 5, podporujúcich trvalo udržateľné inovatívne systémy dopravy v mestách. Tento komponent projektu riešil zavedenie vyššieho stupňa priority pre bratislavské električky   na križovatkách so svetelnou signalizáciou s cieľom zvýšiť prepravnú rýchlosť električiek na uvedených radiálach. Okrem toho bol pôvodný zámer rozšírený tak, že boli zohľadnené všetky aspekty moderného električkového systému.

Dve zo štyroch radiál boli podrobne preskúmané, aby sa zistili príčiny a prekážky, ktoré spôsobujú spomalenie prevádzky električiek. Z toho dôvodu sa v rámci tohto komponentu vyhodnotili jazdné časy bratislavských električiek, kde Dopravný podnik Bratislavy  poskytol riešiteľovi úlohy potrebné údaje z prevádzkového riadiaceho systému. Do databázy bolo zahrnutých takmer  20,000 jázd električiek, ktoré reprezentovali vzorku dopravnej situácie v marci 2011. Napr. pre radiálu  Račianska bola zistená skutočné priemerné trvanie jazdy   24.5 minúty, pričom podľa jazdných plánov by mala činiť 20 minút, čo predstavuje priemerné spomalenie o 4.5 minút na jednu jazdu. Okrem toho sa rátalo s teoretickým minimálnym jazdným časom, ktorý zahŕňal čas jazdy spolu s časom spomalenia medzi zastávkami 12.6 minút (+3.5 minút celkovým časom státia na zastávkach). Rozdiel medzi teoretickými a skutočnými jazdnými časmi predstavuje potenciál pre prioritu električiek. Celkové využitie tohto potenciálu by zvýšilo atraktívnosť električkového systému a ušetrilo by na danej trase 3 električky za podmienok dnešných jazdných plánov.

Preto boli navrhnuté  také opatrenia, aby pomohli využiť spomínaný potenciál a ktoré by zabezpečili rýchlu a spoľahlivú električkovú dopravu spôsobom: “Električka zastavuje a zastaví len na električkových zastávkach”. Všetky odporúčania vychádzajú z odporúčaní najlepšej praxe  ( best practice solutions) pre moderný električkový systém, ktorý pozostáva z nasledovných zložiek:

  • Oddelenie električkovej dopravy od iných druhov dopravy,
  • Usporiadanie s čo najmenšími obmedzujúcimi podmienkami  u koľajových tratí, polomeru zákrut, stúpaniach a klesaniach trate , ako aj na výhybkách,
  • Atraktívne architektonické riešenie zastávok zohľadňujúce bezpečný čakací aj nástupný priestor,
  • Atraktívne prestupné stanice v erejnej hromadnej dopravy
  • Priorita na križovatkách bez svetelnej signalizácie,
  • Priorita na priechodoch pre chodcov, a
  • Priorita na križovatkách so svetelnou signalizáciou.

Súčasťou navrhovaného riešenia je aj simulácia priority verejnej mestskej dopravy na troch svetelných križovatkách. Okrem električiek boli na simulovaných križovatkách zohľadnené aj autobusy. Výsledky potvrdili účinnosť priority vozidiel MHD.  Znížili sa nie len časy čakania u verejnej dopravy, ale aj ich rozsah. To je zásadnou informáciou pre zlepšenie spoľahlivosti prevádzky verejnej. Výsledky okrem toho ešte ukázali, že sofistikované riadenie svetelných križovatiek nemá negatívny dopad na individuálnu automobilovú dopravu ani na celkovú kapacitu križovatiek. Výsledky zo vzorových križovatiek sa dajú jednoducho aplikovať aj na ostatné križovatky v  Bratislave.

V záverečnej správe z riešenia tohto komponentu sú obsiahnuté nasledovné odporúčania na zavedenie opatrení na podporu priority električiek :

  • Program priority na križovatkách . Technické riešenia by mali byť totožné pre električky aj pre autobusy  . Stratégia realizácie by mala začať s riešeniami na menších križovatkách, ktoré  sú ľahšie regulovateľné a výsledky realizovaných opatrení sú viditeľné už za vynaloženia pomerne nízkych nákladov.
  • Rekonštrukcia koľajových telies v slabom technickom stave . Predpokladom je, aby bratislavský Dopravný podnik disponoval dostatočnými finančnými zdrojmi na pravidelnú údržbu a obnovu infraštruktúry ešte pred tým, než sa objavia úseky so spomalením jazdy električky.
  • Zavedenie prednosti električky na priechodoch pre chodcov.
  • Zníženie počtu svetelne neriadených križovatiek a priechodov.  Ostatné križovatky by mali byť vybavené svetelnou signalizáciou, ktorá by umožňovala “tvrdú” prioritu pre električky – podobne ako je to u vlakov na železničných priecestiach
  • Rekonštrukcia zastávok, aby sa cestujúcim poskytol bezpečný a pohodlný priestor na čakanie a na nástup do električky.  Zavedenie stratégie na vybudovanie prestupových miest  by mala byť spojená s re-designom verejnej dopravnej siete. Paralelné vedenie električiek a autobusov, či už mestských alebo regionálnych by sa malo zredukovať na  minimum.
  • Obnova riešenia tratí na hlavných úsekoch  :  zmena polomeru zákrut alebo umiestnenie výhybiek a zastávok, aby električky mohli dosahovať maximálnu povolenú rýchlosť jazdy

Na pilotnú realizáciu priority električiek v rámci projektu UNDP/GEF „Udržateľná doprava v Bratislave“ sme navrhovali vybaviť jednu alebo dve križovatky svetelnou signalizáciou pre tvrdú prioritu električiek. Malo by sa jednať o križovatky Detvianska – Čachtická a/alebo Račianska – Gaštanový Hájik. Realizácia programu priority pre križovatky, kde sa stretávajú električky aj autobusy MHD, by sa mala uskutočniť neskôr, po zadefinovaní štandardov pre technické zariadenia umožňujúce prioritný prejazd spojov MHD. Toto nie je možné zrealizovať v rámci tohto projektu, a to z dôvodu obmedzených finančných zdrojov a časových obmedzení .