Mestá potrebujú parkovaciu stratégiu

Mestá potrebujú parkovaciu stratégiu

28. máj 2014, Bratislava – Mestá a mestskí poslanci musia prijať svoju zodpovednosť a reagovať na neúnosnú dopravnú situáciu takmer na celom Slovensku. Mali by regulovať parkovanie a podporovať intenzívnejšie využívanie hromadnej dopravy, čím sa na základe skúseností zo sveta prispieva k obmedzeniu pohybu áut v mestách a zvýšeniu kvality života obyvateľov, tvrdí Slovenská parkovacia asociácia (SPA).

Slovenská parkovacia asociácia pripravila pre mestá súbor opatrení, ktoré majú slúžiť ako návod pri riešení problémov spojených s individuálnou automobilovou dopravou a parkovaním. Príručku „Mestská parkovacia stratégia“ mohli samosprávy pripomienkovať na pracovnom stretnutí, ktoré asociácia organizovala 28. mája 2014 v Primaciálnom paláci v Bratislave, v spolupráci s Úniou miest Slovenska a projektom Rozvojového programu OSN a Globálneho environmentálneho fondu Udržateľná doprava v Bratislave.

IMG_0327„Je to taká kuchárka pre všetky mestá. Takúto stratégiu by mali mať mestá spracovanú nie na jedno volebné obdobie, ale aspoň s výhľadom na 15 až 20 rokov,“ uviedol predseda SPA Milan Taška.

„Parkovanie musí byť riešené spoločne s dynamickou automobilovou dopravou (plynulosť premávky, priechodnosť križovatiek, atď. pozn. red.) a MHD.  Generálny dopravný plán každého mesta by mal podporovať hromadnú dopravu,“ zdôraznil Milan Skýva, predseda Skupiny poradcov SPA.

S parkovaním sa pasujú veľké aj malé mestá

Mnohé slovenské mestá dlhodobo zápasia s dopravnými problémami. Na cestách neustále pribúdajú osobné autá, ktoré zahlcujú verejné priestranstvá a zeleň ustupuje novým parkoviskám. Navyše, priestorové kapacity miest, ktoré sú limitované, sa napĺňajú a parkuje sa už nielen na uliciach, ale aj na chodníkoch, na trávnatých plochách aj vo dvoroch. Kritickosť situácie dokazuje aj to, že problémy s parkovaním neriešia len veľké mestá, ale aj tie menšie.

IMG_0345Ochromujúca statická doprava je spôsobená stále narastajúcim počtom osobných áut, ktorý sa v rokoch 2005 až 2012 zvýšil o 140 – 160 %. Na 1 000 obyvateľov v celoslovenskom priemere pripadá 300-400 automobilov (v Bratislave je to až 568 áut na 1 000 obyvateľov), čo je viac ako v okolitých európskych veľkomestách (napr. Viedeň).

Bratislava parkovaciu stratégiu stopla, Žilina regulované zóny rozširuje

Bratislavskí mestskí poslanci v marci 2014 stopli zavedenie nových pravidiel parkovania, kedy opakovane po dvoch rokoch príprav neschválili na svojom zasadnutí spoločnú celomestskú parkovaciu politiku.

Podobný osud postihol aj návrh regulovania parkovania v Liptovskom Mikuláši. Poslanci mestského zastupiteľstva ho neschválili napriek tomu, že mesto pri navrhovaných riešeniach čerpalo z pripomienok obyvateľov, ktoré vzišli z anonymného prieskumu.

Naopak, v Žiline musia vodiči za parkovanie na verejných plochách platiť už od roku 2003. Pôvodné zóny s viac ako 2 600 spoplatnenými parkovacími miestami boli na základe požiadavky samotných obyvateľov v roku 2005 rozšírené na 4 000 regulovaných parkovacích miest, čo je najväčší počet regulovaných miest spomedzi všetkých slovenských miest (Bratislava – Staré Mesto spoplatnila približne 2 000 parkovacích miest).

Hoci zavedenie takýchto opatrení považujú viacerí poslanci za bolestivé, prax ukazuje, že v priebehu pár rokov prinášajú želané výsledky a v konečnom dôsledku sú benefitom pre všetkých obyvateľov mesta. Inšpiráciou nám môžu byť príklady nielen z niektorých slovenských miest, ale aj zo zahraničných, akými sú Istanbul či Amsterdam. Prevádzkovatelia parkovacích spoločností z týchto veľkomiest osobne predstavili v Bratislave svoje odlišné prístupy zavedenia celomestskej parkovacej stratégie, avšak s rovnakým výsledkom. V oboch mestách sa zaviedlo prísne regulované parkovanie, čím sa obmedzil počet áut v uliciach mesta a zlepšilo sa  využívanie verejných priestranstiev v prospech všetkých obyvateľov mesta, nielen vodičov.