Bratislavská MHD: ako na nových cestujúcich?

Bratislavská MHD: ako na nových cestujúcich?

Bratislava bola v minulosti významným priekopníkom verejnej dopravy. Kým v mnohých európskych metropolách sa v 19. storočí ľudia prepravovali konskými alebo parnými železnicami, Bratislava začala električkovú trať stavať už v roku 1893. Prvá električka s cestujúcimi vyšla do ulíc v lete roku 1895. Pred prvou svetovou vojnou električka dokonca spájala Viedeň s Bratislavou.

„Električková doprava je najefektívnejším dopravným prostriedkom hromadnej dopravy v mestách, ktorej rozvoju sa v minulosti nevenovala dostatočná pozornosť. Väčšej obľube sa tešili autobusy a postupne narastala aj cenová dostupnosť osobných áut, a tým aj miera ich denno-denného využívania. Bratislave, podobne ako iným mestám a veľkomestám, však tento trend prináša mnohé problémy. Hlavné mesto Slovenska dlhodobo zápasí s neúnosným počtom jazdiacich a parkujúcich áut, čím sa dopravná situácia v Bratislave stále komplikuje a do ovzdušia sa dostáva viac a viac emisií CO2 a ostatných znečisťujúcich látok,“ povedala Darina Dzurjaninová, manažérka projektu Rozvojového programu OSN a Globálneho environmentálneho fondu Udržateľná doprava v Bratislave.

Vodiči presadnú iba do kvalitnejšej MHD

Bratislavskí motoristi presadnú do MHD, iba ak tým ušetria čas a zvýši sa komfort cestovania. Vyplýva to z výsledkov sociologického prieskumu medzi obyvateľmi mesta, ktorý projekt uskutočnil v lete minulého roku.

Aspoň raz týždenne auto využíva 55 % ľudí žijúcich a pracujúcich v Bratislave. Denne však do mesta z okolia prúdi 150 až 200-tisíc osobných automobilov. Svoje návyky vodiči zmenia, iba ak im MHD ponúkne rýchle cestovanie v čistých vozidlách bez nutnosti často prestupovať.

Bratislavskou verejnou dopravou v súčasnosti jazdí denne 35 % ľudí. Sú to najmä mladí vo veku 15 – 29 rokov (25 %) a dôchodcovia starší ako 60 rokov (24 %). MHD sa zvezú do školy či práce (58 %), ale aj na príležitostné akcie (58 %). Hromadné cestovanie volia najmä z finančných dôvodov.

V meste pribudnú nové trate aj  nové vozidlá

Mesto a Dopravný podnik reagujú na požiadavky ľudí opravami električkových tratí a výmenou starých vozidiel za moderné a komfortné modely.

Nového šatu sa dočkajú električkové trate v Dúbravke a na Hlavnej stanici. Nová integrovaná zastávka vyrastie na Radlinského ulici a predĺži sa trolejbusová trať na Trenčianskej ulici. Električky budú po dokončení opráv Starého mosta jazdiť aj do Petržalky. Do roku 2020 by mali byť predĺžené aj električkové trate smerom do Devínskej Novej Vsi a na bratislavské letisko.

Uspora elektricky

Vďaka podpore UNDF/GEF nainštaloval  Dopravný podnik systém uprednostňovania električiek na križovatkách tak, aby na semaforoch dostali automaticky zelenú a zastavovali iba na zastávkach MHD. Cestovanie električkami sa tak zrýchli o niekoľko minút. V súčasnosti je týmto komunikačným zariadením vybavených 125 električiek, ktoré sú v meste v prevádzke. Uprednostňovanie električiek na križovatkách prinesie významné úspory v hodnote niekoľkých tisícov eur. Z dôvodu 1 zastavenia totiž spotrebuje električkový vlak 1kWh trakčnej elektrickej energie, ktorý v súčasnosti stojí 0,13 €.

Skoda-30-Tr-SOR-na-testovacej-jazde-v-PlzniRozvoj trvalo udržateľnej (nízko-emisnej) dopravy podporuje aj Dopravný podnik Bratislava (DPB), ktorý vďaka dotáciám EÚ nakupuje nové nízkopodlažné električky a trolejbusy. Na uliciach hlavného mesta bude do roku 2015 jazdiť 15 nových jednosmerných a 15 obojsmerných električiek. Zároveň by malo pribudnúť aj 120 nových trolejbusov, v ktorých sa budú cestujúci voziť zrejme už od leta tohto roku. Prvý trolejbus bol do Bratislavy dovezený v piatok 4. apríla. “Do konca tohto roka tu bude 50 trolejbusov a ďalších 70 by malo byť dodaných na budúci rok,” doplnil predseda predstavenstva DPB Ľubomír Belfi.

Prečo vymeniť zápchy v aute za jazdu električkou

Ideovy-navrh-elektricky-Skoda-30TDoprava je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia. Na celosvetovej úrovni na ňu pripadá až 23 % emisií COspojených so spotrebou energie. Podiel dopravy na emisiách CO2 na Slovensku predstavuje viac než 17 %, pričom toto číslo  medziročne narastá o približne 3 %. Absolútny podiel emisií z dopravy na celkových emisiách sa v období rokov 1990 až 2012 zvýšil o 31 %[1]. Je málo pravdepodobné, že počet áut na cestách sa v najbližšej dobe zníži. Skôr naopak. Dopyt po pohonných látkach by mal do roku 2035 vzrásť až o 40 %.

Veľké svetové mestá sa usilujú tento trend zvrátiť a veľkej obľube sa tešia iniciatívy za lepšiu kvalitu života v mestách, s čím súvisí aj kvalita ovzdušia. Ľudia čoraz viac využívajú zelenšie formy dopravy, akou je aj MHD. Auto je považované za zbytočnú záťaž, ktorá iba odčerpáva peniaze z rodinného rozpočtu. Na západe sa nehanbia používať verejnú dopravu ľudia zo všetkých vrstiev. Považujú to za výhodu, bežnú súčasť svojho každodenného života. Cesty autobusom alebo električkou využívajú na čítanie, vybavovanie mailov či telefonátov.

Štúdia vypracovaná Úniou pre verejnú dopravu (UITP) a Medzinárodnou energetickou agentúrou (IEA) z roku 2011 tvrdí, že verejná doprava spotrebuje v priemere 3,4-násobne menej energie na jeden osobokilometer než automobil. Tento pomer je pre MHD ešte priaznivejší počas dopravnej špičky. Okrem toho, štúdia vypočítala, že v mestách s vysokou obľubou verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze, každý obyvateľ v priebehu jedného roka ušetrí 500 až 600 litrov pohonných látok[2].

Podľa údajov Európskej cyklistickej federácie autobus počas svojho celého životného cyklu vyprodukuje približne 101 g emisií CO2 na jeden osobokilometer. Pre porovnanie, osobné auto vyprodukuje až za 271 g CO2 na osobokilometer[3], čo je takmer trojnásobok.

Invázia áut tiež spôsobuje, že motoristi si uzurpujú množstvo verejného priestoru. Ak počítame plnú kapacitu autobusu 45 miest a u auta 4 miesta, autobusy potrebujú na parkovanie pre jednu osobu 2,7-krát menšiu plochu ako autá. Na základe posledného prieskumu v Bratislave vieme, že v autách väčšinou sedí iba šofér, tak potom je tento rozdiel až 10-násobný.


[1] SHMÚ, 2013

[3] European Cyclists’ Federation, 2011, Cycle more often 2 cool down the planet: Quantifying CO2 savings of cycling. P15, ECF, Brussels http://www.ecf.com/press-corner/cycling-facts-and-figures/#sthash.CZiEq5wB.dpuf